Vyjadrenia bývalého prezidenta USA Donald Trump o tom, že Severoatlantická aliancia nepomohla Spojeným štátom v súvislosti s Iránom, opäť otvorili diskusiu o úlohe NATO v konfliktoch mimo euroatlantického priestoru. Trump tvrdí, že aliancia zlyhala v podpore USA počas eskalácie napätia s Iránom a naznačil, že si túto skúsenosť Amerika bude pamätať.
Kontext napätia medzi USA a Iránom
Napätie medzi Spojenými štátmi a Irán má dlhodobý charakter a vyvrcholilo najmä po odstúpení USA od jadrovej dohody v roku 2018. Situácia sa výrazne vyostrila po zabití iránskeho generála Kásim Sulejmání americkým dronom začiatkom roka 2020. Irán následne reagoval raketovými útokmi na americké základne v Iraku.
V tomto období sa ukázalo, že NATO ako obranná aliancia má obmedzený mandát konať v konfliktoch, ktoré nie sú priamym útokom na členský štát. Aktivácia článku 5, teda kolektívnej obrany, neprichádzala do úvahy, keďže nedošlo k napadnutiu člena aliancie.
Úloha NATO a reakcie spojencov
NATO je primárne obrannou organizáciou zameranou na ochranu svojich členov. V prípade konfliktu USA s Iránom išlo o bilaterálne napätie, nie o útok na alianciu ako celok. Viaceré európske krajiny zároveň zdôrazňovali potrebu deeskalácie a diplomatického riešenia.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v minulosti uviedol, že aliancia podporuje boj proti terorizmu a stabilitu v regióne, no zdôraznil, že rozhodnutia o vojenských operáciách zostávajú v kompetencii jednotlivých štátov.
Politické dôsledky a diskusia o budúcnosti aliancie
Trumpove vyjadrenia zapadajú do širšej línie jeho kritiky NATO, ktorú opakovane označoval za nevyváženú v prospech európskych členov. Tento postoj vyvolal obavy o budúcnosť transatlantických vzťahov a o záväzky USA voči kolektívnej obrane.
Analytici upozorňujú, že podobné výroky môžu oslabiť dôveru medzi spojencami a posilniť geopolitickú neistotu. Na druhej strane však poukazujú na potrebu jasnejšie definovať, v akých situáciách má NATO zasahovať.
Zdroj: NATO, U.S. Department of State, White House
