Slovensko prišlo o výnimočnú osobnosť moderných dejín. Vo veku 101 rokov zomrel Otto Šimko, jeden z posledných žijúcich priamych svedkov holokaustu a zároveň aktívny účastník Slovenského národného povstania (SNP). Jeho životný príbeh je svedectvom odvahy, odhodlania a morálnej integrity v čase, keď boli základné ľudské hodnoty systematicky potláčané.
Prežil vďaka odvahe a pomoci druhých
Otto Šimko sa narodil 1. júna 1924 v Topoľčanoch, detstvo však prežil najmä v Nitre. Ako mladý muž židovského pôvodu sa počas druhej svetovej vojny ocitol v priamom ohrození života. Jeho rodina čelila perzekúciám a transportom, ktoré boli súčasťou represívnej politiky vojnového Slovenského štátu.
Vďaka falošným dokladom, osobnej pohotovosti a pomoci odvážnych ľudí sa mu podarilo vyhnúť deportácii do vyhladzovacích táborov. Časť vojny prežil v pracovných táboroch, kde sa denne stretával s násilím, strachom a neľudskými podmienkami.
Aktívny boj proti nacizmu
V roku 1944 sa Otto Šimko zapojil do Slovenského národného povstania. Pôsobil v partizánskom oddiele na Liptove, kde sa aktívne podieľal na protifašistickom odboji. Počas bojov bol zajatý, vypočúvaný a väznený, no aj napriek tomu sa mu podarilo prežiť až do konca vojny.
Jeho účasť v SNP nebola len symbolická – predstavovala vedomé rozhodnutie postaviť sa proti totalite a násiliu, aj za cenu vlastného života.
Právnik, novinár a hlas pamäti
Po vojne vyštudoval právo v Bratislave a neskôr pôsobil ako právnik, novinár a redaktor. Počas celého života sa aktívne zapájal do verejnej diskusie o demokracii, slobode a zodpovednosti spoločnosti za vlastnú minulosť.
Otto Šimko patril medzi tých, ktorí neprestali hovoriť o holokauste, antisemitizme a nebezpečenstvách extrémizmu. Svoje skúsenosti odovzdával mladým generáciám a opakovane upozorňoval, že zabúdanie na minulosť vytvára priestor na jej opakovanie.
Zdroj, foto: Židia na Slovensku
